štvrtok, 31. januára 2013

Moje prvé mesačné zhrnutie. Prečo prvé? Pretože blog Teaspoon of Words dnes "oslavuje" mesiac od svojho založenia/spustenia. A bol to veru úspešný mesiac! Urobila som skúšku zo štylistiky slovenského jazyka a aj svoju prvú ústnu skúšku, z literatúry 2. polovice 20. storočia. Pomedzi všetko to učenie som sa venovala aj blogu a čítaniu. Napísala a uverejnila som 6 recenzii a tri nerecenzné články o knihách/filmoch. Podporu v podobe sledovania môjho blogu mi vyjadrilo 10 z vás, čo považujem za skvelé. Ani náhodou som si nemyslela, že už v prvom mesiaci si ma niekto zaradí medzi sledované blogy, teda vám patrí obrovské ĎAKUJEM!

Zoznam kníh, ktoré som v januári prečítala:
The Dead and the Gone (The Last Survivors 2) - Susan Beth Pfeffer
This World We Live In (The Last Survivors 3) - Susan Beth Pfeffer

Obľúbené januárové filmy:
Argo
Charlieho malé tajomstvá
Pitch Perfect

Plány na február:

Pracovať na bakalárke (najťažšie splniteľná úloha)
Prečítať knihy, ktoré mám doma už dlho: Horúčka (Lauren DeStefano), Potomkovia (Dan Wells), Delirium (Lauren Oliver), V zajatí snov: Precitnutie (Lisa Mannová)
Skúsiť napísať recenziu na film (Argo - skutočne odporúčam)
Osláviť narodeniny (moje, nie blogové)!

Prvý mesiac blogovania je teda za mnou, a dúfam, že ten, čo je predo mnou, bude rovnako (ak nie viac) úspešný ako január. Dúfam, že sa budem v recenzovaní zlepšovať, a že ma to neprestane baviť. Lebo ono ma to baví! :)

Celý názov: Mayské proroctvo. Zápas o osud ľudstva.
Originálny názov: The Daykeeper's Grimoire (Prophecy of Days #1)
Vydavateľ: Fragment 
Rok vydania: 2012
Formát: brožovaná väzba, 336 strán

Anotácia: Šestnásťročná Caity trávi prázdniny na starom hrade v Škótsku. Na stene svojej izby objaví tajomné znaky, ktoré sa jej postupne podarí rozlúštiť. Ide o staré mayské proroctvo. Dozvedá sa z neho, že v osude ľudstva má zohrať neľahkú úlohu spojenú s množstvom nebezpečných situácií. Caity sa musí rozhodnúť, či má na to dosť odvahy a síl.

Recenzia:

Mayské proroctvo sa začína tak klasicky teenegersky, až som si myslela že knihu hneď zaradím do pomyselnej kategórie "Denník princeznej trochu inak". Našťastie som však nezačala hneď škatuľkovať, a čítala som ďalej. A bolo to celkom dobré čítanie. Miestami boli niektoré situácie tak trochu pritiahnuté za vlasy, ale z globálneho pohľadu to bol fajn vymyslený príbeh. Veď si to predstavte, Caityn otec zdedí hrad v Škótsku, a tak prázdniny namiesto doma v San Franciscu trávi s rodičmi na hrade. Nenasledujú však nijaké pubertálne sťažnosti na prázdniny s rodičmi niekde v zapadákove, čo je podľa mňa veľmi pozitívne. Nie, Caity je celkom akčný typ, svojich rodičov má rada (keď sme pri jej rodičoch, majú zaujímavé profesie) a prázdniny si užíva. Akoby aj nie, keď vo svojej izbe objaví "tajomnú komnatu" s ešte tajomnejšími znakmi.  Hneď sa rozprúdi séria objavov, zatajovaní a dobrodružných momentov. Na pomoc prichádza aj rodinný priateľ, odborník na feng šuej ujo Li, objavuje sa aj krásny ostrovan Alexa (ako inak, všade kde je pubertálne dievča, musí byť aj krásny chalan), ktorý má okrem pekného vzhľadu aj rozum.

Napriek tomu, že v tejto knihe je doslova hromada vysvetľovania, nikdy som nepocítila túžbu preskočiť pár strán alebo odložiť čítanie na neskôr. Celá tá teória o konci sveta, ktorý podľa Christy Raedeke nie je koniec sveta doslova (však nakoniec má minimálne z tejto časti pravdu, ešte sme predsa tu), skôr nejaký intelektuálny vývoj ľudstva, ma zaujala a mierne povedané pohltila. Úplne najviac ma zaujal mayský kalendár tzolkin, a jeho vysvetlenie v knihe. Samozrejme, hneď som si otvorila zázračný Google a hľadala. Prvotným cieľom bolo zistiť, či je ten kalendár výplodom autorkinej skvelej fantázie, alebo je skutočný. A on je veru skutočný, takže ho skúmam už druhý deň (:D). 

Caity sa väčšinou ukazuje ako sympatická hrdinka, možno na pár nevysvetliteľne tupých činov ako totálne zatajovanie všetkého čo sa deje pred rodičmi (no dobre, chápem to, ale aj tak..niečo by snáď mohli vedieť) alebo rozhodnutie dať si pomôcť s prekladom znakov rodičom, a nakoniec vymazanie počítačového programu, ktorý jej to mohol hneď celé preložiť. Veľmi milým prvkom príbehu je aj opička menom Pán Papierik, akási "hradná opica", ktorá vie toho o tajomstvách hradu očividne dosť a vyjadruje sa pomocou skladania origami.


Malpa kapucínska -
Pán Papierik?
Jediné, čo som autorke neuverila, je úloha šestnásťročnej Caity dať vedieť mladým ľuďom vo svete o možnosti postaviť sa zlu a zmeniť zmýšľanie a smerovanie sveta. Šestnásť rokov je na takúto úlohu podľa mňa málo, a neviem si predstaviť, ako by jej to niekto mohol uveriť tak, ako sa to dialo v tomto príbehu. Ani nespomínam to cestovanie na druhú polovicu zemegule. 

Mayské proroctvo považujem za skvelý príbeh, ktorý si zaslúži svoju pozornosť aj teraz, po "konci sveta". Nechýba mu azda nič, ani štipka romantiky, polievková lyžica dobrodružstva a celá naberačka konšpiračných teórii na zamyslenie.  Pokračovanie, ktoré v češtine vychádza už 18.2. pod názvom Hadí spirála, si určite nenechám ujsť.

Poznámky na záver: Teraz, koncom januára roku 2013, keď som dočítala Mayské proroctvo, vravím si: "Ak by som to čítala pred decembrom 2012, brala by som ten všade ohlasovaný koniec sveta inak?". Zvyknem uveriť všeličomu, a celú túto (konšpiračnú) teóriu, spojenú s kalendárom, mladými ľuďmi a tými krásnymi starými miestami, ktoré na zemeguli tvoria jednu os..no jednoducho ma to nadchlo. 

Ak by niekoho mayský kalendár tzolkin zaujal, dopracovala som sa k celkom ľahko zistiteľným informáciám, napríklad o vašom dátume narodenia. Na mňa sa daná charakteristika takmer úplne hodí, takže si toho o tzolkine plánujem pozrieť aj viac. Ak máte záujem, na stránke si zadajte dátum narodenia a pod prvou tabuľkou nájdete odkaz na "Personality", a teda popis obrázkov, ktoré sa tam objavili. Do komentárov môžte napísať, či sa na Vás niečo z kalendára hodí. :)

Hodnotenie:

pondelok, 28. januára 2013

Originálny názov: The Crowfield Curse
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2012
Formát: pevná väzba, 300 strán

Anotácia: Will vie o tajomstve. Ďaleko v lese, niekde za opátstvom, v ktorom žije, je hrob. A pod snehom leží niečo, čo malo žiť naveky. Ale Will nie je jediný, kto o tom vie. Niekto ďalší ho pozoruje... 
Vo Willovom svete ožíva stredoveká mágia, lesní ľudia, zvláštni svätci, aj kliatby a povery dávnoveku. Chcete vedieť, čo sa stane, keď pochováte anjela? Radšej však nečítajte potme.

Recenzia: 
Crowfieldska kliatba je kniha ako stvorená do aktuálneho počasia. Všade sneh, zima. Nie veľa činností sa vyrovná čítaniu takejto milej knihy počas zimného obdobia, so škoricovo-jablkovým čajom na stole, v spoločnosti teplej deky a v mojom prípade aj relaxačnej hudby (Ludovico Einaudi).

Niekto možno Crowfieldsku kliatbu nazve rozprávkou pre deti. Čiastočne je to tak, nevidím však dôvod na ohraničovanie tejto knihy vekom čitateľa. Nestáva sa to často, ale toto je skutočne príbeh pre všetkých. Dala by som ju čítať môjmu desať ročnému bratrancovi no aj otcovi.

Krásna oddychovka odohrávajúca sa v čarovnom prostredí lesov anglickej dediny v okolí chudobného Crowfieldskeho opátstva. Jednou z mála možností na udržanie ako-tak dobrého stavu usadlosti a trochy jedla na zimu je prijať to, čo sa ponúka. V našom príbehu sa Crowfieldskemu opátstvu ponúkne pár peňazí za ubytovanie bohatého pána Jacobusa Bona a jeho sluhu, pomocníka Shadloka. Ako to už býva, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Bohatý pán si predsa nevyberie chudobné opátstvo, keď by sa mohol ubytovať aj v oveľa lepších podmienkach. A bohatý pán nie je len taký obyčajný bohatý pán. Takisto jeho sluha nie je len tak hocijaký sluha. A hlavná postava príbehu, mladá sirota William, ktorý žije v opátstve len z núdze, tiež nie je obyčajný malý chalan. 

William je veľmi sympatický hrdina. Žije v chudobe, no nesťažuje sa. Niektorých bratov mníchov nemá príliš rád, no je slušný a nedáva to najavo. Niektorí, ako napríklad brat Slimák, sú mu milší a ich spoločnosť vyhľadáva. Má rád prírodu, les, zvieratá, a ťažšia práca mu nie je cudzia. Z pasce v lese zachráni veľmi zvláštneho tvora, hoba. Vezme ho pod ochranu a v opátstve ho spolu s bratom Slimákom vyliečia. Od lesného tvora sa tiež dozvedia zaujímavé veci, či už o ich návšteve, alebo o tom, že prasnica Mária Magdaléna chce občas viac pozornosti a spoločnosti. 

Príbeh sa postupne rozvíja, vysvetľuje sa dôvod a podstata návštevy v podobe Bone&Shadlok a odkrýva sa aj jeden z hlavných motívov knihy. Anjelov hrob. A tu si všetci povieme: "Anjelov hrob? Odkedy anjeli zomierajú a majú svoje hroby?". A presne o tom to je. Tajomstvo, ktoré mnísi v opátstve strážia už dlho-predlho sa zrazu "odtajňuje".  A ako inak, zamieša sa do toho William, hob, brat Slimák, návštevníci..a aby to bolo ešte zaujímavejšie, škriatkovia a iné fantazijné lesné tvorstvo. 

Čítanie Crowfieldskej kliatby som si užila. Pekný a zázračný príbeh o tajomstvách, ktoré keď sú tajomstvami už dlho, začnú zaujímať viac ľudí, než je zvyčajné.  Obálka je jednoducho rozprávkovo čarovná a veľmi originálna. Slovenský preklad je vynikajúci, takže dúfam, že vydavateľstvo Slovart nám preloží aj pokračovanie, ktoré sa v angličtine volá The Crowfield Demon a vyšlo na jar v roku 2011.  

Hodnotenie:


utorok, 22. januára 2013

Originálny názov: The Host
Vydavateľ: Tatran
Rok vydania: 2009 
Formát: pevná väzba, 616 strán


Anotácia: Melanie Stryderová odmieta opustiť svet. Náš svet sa stal terčom invázie neviditeľných nepriateľov. Ľudia sa stali hostiteľmi týchto votrelcov. Prišli o mysle, zatiaľ čo ich ľudské telá zostali nedotknuté a bez očividných zmien pokračujú v živote. Väčšina ľudstva podľahla. Melanie, jedna z posledných „divých“ ľudských bytostí, ktoré prežili, sa dostane do zajatia a je presvedčená, že to znamená jej koniec. Pútničku, votreleckú „dušu“, ktorú vložia do Melaninho tela, varujú pred nebezpečenstvami, ktoré predstavuje život vo vnútri ľudského tela: pred ťažko zvládnuteľnými emóciami, presýtenými zmyslami, priveľmi živými spomienkami. Na jednu z ťažkostí však Pútnička nebola pripravená vôbec: bývalá obyvateľka jej tela odmieta vzdať sa vlastníctva svojej mysle. Pútnička pátra v Melaniných myšlienkach a dúfa, že sa dopracuje až k príčinám pretrvávajúceho odporu, ktorý im ľudia jednostaj kladú. Namiesto toho však Melanie zaplní myseľ Pútničky predstavami muža, ktorého Melanie miluje – Jareda, človeka, ktorý žije kdesi v úkryte. Pútnička nie je schopná vyslobodiť sa z objatia túžob svojho tela a začína túžiť po mužovi, ktorého – ako jej káže jej úloha – má odhaliť. Sily, ktoré sú mimo nich, nakoniec premenia Pútničku a Melanie na nedobrovoľných spojencov. Spolu aj podniknú nebezpečné a neisté pátranie po mužovi, ktorého obe milujú.

Recenzia:

Keďže premiéra filmového Hostiteľa sa blíži (u nás 11. apríl), nedávno som sa rozhodla pre re-reading knihy, ktorá sa nachádza aj v mojom rebríčku TOP 10 roku 2012. Chcela som si pripomenúť, prečo ju v danom zozname mám, a prečo tak veľmi očakávam film. Podarilo sa.

Hostiteľa som dlho ignorovala. Dlho po Twilighte som ignorovala aj samotnú Meyerovú. Twilight ságu som mala rada, a stále ju mám rada - verejne sa k tomu priznávam. Ja len jednoducho nemám rada tie filmy. A s filmami prišiel totálny ošiaľ, zovšadiaľ sa "usmievala" jednovýrazová Stewart a vyblednutý Pattinson. A to bolo už na mňa priveľa. Je síce pravda, že teraz by som si už neprečítala ani tie knihy, neobľubujem pasívnych hrdinov ako je Bella. 

Po skúsenostiach s Twilightom som sa teda na Hostiteľa príliš nehrnula. Až som sa raz odhodlala. A poviem Vám, bola som viac než prekvapená. Už po pár kapitolách som rozmýšľala, ako je možné, že po Meyerovej v tejto objemnej knihe nevidím ani stopy. Žiadna precitlivená Bella, vysušený Edward a kooopa lásky/nebezpečenstva/tragiky na každom kroku. Hostiteľ ma očaril príbehom, aj prostredím. 

Táto kniha, celý tento príbeh, vás donúti ma zamyslieť sa..je tá invázia fakt zlá..alebo majú mimozemšťania (nepáči sa mi to pomenovanie! Duše!) pravdu? Všade tragédie, bezohľadnosť, smútok, smrť...a Dušami sa to všetko vyrieši. Avšak, môže niekto iný, nejaký iný (živočíšny) druh rozhodnúť za nás..o nás? No ja z toho mám stále veľmi rozporuplné pocity.

Melanie/Pútnička nie je zvyčajná bezduchá hrdinka pubertálneho charakteru. Je to dospelá žena (20) a väčšinu času sa dospelo aj správa. Musí riešiť svoju situáciu, nie je pri tom však neomylná a nezraniteľná. Sama má zo seba a zo svojho, nazvime to druhého ja, zmiešané pocity a nevie, čo je správne. Vnútorné dialógy uväznenej Melanie a okupujúcej Pútničky sa vyvíjajú dovedna s dejom. Na začiatku by ani jednej z nich nenapadlo, že sa môžu mať radi. Pútnička sa zo strany Melanie stretáva spočiatku s odporom a frustráciou, no postupne sa navzájom spoznávajú. Až sa z nich stanú, chtiac-nechtiac, spojenci. Pútnička s Melaniinou pomocou putuje (:D), stretáva sa s ľuďmi, cíti to, čo ešte necítila.

Na 600 stranách sa stretneme asi so všetkými možnými ľudskými citmi – strach, láska, žiaľ, nenávisť, ľútosť. Nepoviem vám, čoho tam je najviac, ale Hostiteľ určite nie je presladená romanca, za ktorú som ju pôvodne považovala (a teraz sa za to hanbím). Dej sa síce vyvíja pomerne pomaly, hlavne zo začiatku, no oplatí sa počkať a čítať ďalej. 

Ak chcete také mierne, nie dotieravé sci-fi, čítajte Hostiteľa. Ak chcete postavy, ktoré si celý čas nevyznávajú lásku – čítajte Hostiteľa. Určite to nie je skvost tohto žánru, no nikomu neublíži.

Hodnotenie:



nedeľa, 20. januára 2013

Originálny názov: Numbers
Vydavateľ: Egmont
Rok vydania: 2011 
Formát: brožovaná väzba, 320 strán

Antotácia: Jem už od malička vidí v očiach ľudí čísla. Čo tie čísla vlastne znamenajú, pochopí v deň keď sa jej matka predávkuje drogami – sú to dáta, keď ľudia, ktorým sa díva do očí, zomrú. Život je pre Jem ťažký, sťahuje sa od jednej pestúnky k druhej a všade si pripadá ako cudzinec. Všetko sa zmení, keď stretne chlapca, ktorého volajú Pavúk. Svet je zrazu omnoho krajší. Potulujú sa spolu po Londýne, zhovárajú sa a pomaly zbližujú. Na jednom výlete však Jem pozná, že sa blíži veľké nešťastie, ktoré navždy otrasie ich životmi...

Recenzia:

Jem sa jednoznačne nedá považovať za normálne pubertálne dievča. Akoby aj, keď pri každom pohľade do očí iného človeka vidí čísla. Sedem rokov nevedela, čo znamenajú, a sedem rokov ich len tak otvorene vykrikovala. Ich význam si uvedomila až keď zomrela jej matka. Po tomto zážitku sa Jem utiahne, nehľadí ľuďom do očí, putuje z jednej pestúnskej rodiny do druhej, chodí poza školu, fajčí. Nemá priateľov. Až postupne sa jej pod kožu dostane spolužiak, zvláštny spolužiak vytŕčajúci z davu. Vysoký černoch "samá ruka - samá noha" Terry, prezývaný aj Pavúk. Pri opisoch Pavúka som až do polovice knihy krčila nos aj čelo (vďaka, už viem z čoho budem mať vrásky). V skratke napísané, Pavúkovi príliš na osobnej hygiene nezáležalo. (Disgusting!) Našťastie, ako sa tak dej vyvíjal, Pavúk začal postupne hygienu obľubovať, a tým sa tento malý-veľký problém vyriešil.

No prichádzali ďalšie problémy. Na jednom z výletov do centra Londýna si Jem začala všímať viac rovnakých čísel. Nasleduje útek, naháňačky, skrývanie sa a pár strán celkom kvalitnej akcie. A potom skutočne skvelý koniec, kvôli ktorému uvažujem aj nad čítaním pokračovania.

Je tu však jedno ALE. Pri čítaní anotácie, si poviete: "Dievča, ktoré vidí pri každom človeku dátum jeho smrti - to predsa nemôže byť zlé!". Taký menší omyl. Aj pri dobrom, ba dokonca skvelom nápade sa dá kadečo pokaziť. Skutočne, hlavná myšlienka skvelá, nápad neobyčajný, videnie dátumu úmrtia - neobvyklé. Ak by som sa na to pozrela z hľadiska obsahového, tak to bola jedna z tých lepších kníh, s neotrepaným námetom a s prirodzenými hrdinami, nič sladké. Keďže však hodnotím celú knihu, počnúc námetom až po jeho spracovanie, je to trochu slabšie.

Neviem, či je to chyba samotnej autorky a teda originálnej verzie, no viem, že slovenský preklad a použitá slovná zásoba aj samotné vyjadrovanie postáv mi neskutočne vadili. Nadávky boli už po druhej kapitole úplne otrepané a často rušivé, až zbytočné. Tiež používanie tých istých výrazov celkový dojem z knihy dosť rušilo. V pamäti mi najviac utkvelo slovo "hodne". V poriadku, je v takmer každom slovníku slovenčiny, no má neskutočne veľa synoným, takže by tam nemuselo figurovať tak často.

Autorka sa pravdepodobne jazykom snažila priblížiť mladšej generácii, no nie som si úplne istá tým, že jej to vyšlo. Veľa nadávok, často sa opakujúce tie isté slovné spojenia..no mohlo to byť trochu živšie. Jem bola niekedy na môj vkus vo vyjadrovaní až príliš agresívna, no a opis Pavúka v prvej polovici knihy tiež nebol najvhodnejší. Koniec knihu jednoznačne zachránil, a teda ak na pokračovanie, ktoré nesie názov Čísla 2: Chaos, niekedy v knižnici natrafím, pravdepodobne si ho prečítam. 

Hodnotenie:


streda, 16. januára 2013

Originálny názov: The Perks of Being a Wallflower
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2012
Formát: brožovaná väzba, 208 strán

Anotácia: Charlieho malé tajomstvá sú o dospievaní. Charlieho listy sú oveľa intímnejšie ako denník, sú smutné aj veselé, tragické aj komické. Nevieme, kde žije, nevieme, komu píše, vieme však o svete, o ktorom píše. Snaží sa žiť svoj život najlepšie, ako vie, no zároveň uteká pred jeho nástrahami a dostáva sa do sveta prvých rande, rodinných drám a nových priateľov. Sveta sexu, drog a kultovej Rocky Horror Picture Show, sveta, v ktorom je potrebná len úžasná pieseň na úžasnej ceste k nekonečnosti..

Recenzia: 
Charlieho malé tajomstvá boli niekedy trochu veľké. Aspoň taký som z nich mala pocit ja. Na knihu písanú formou listov som spočiatku hľadela skepticky - takýto štýl neobľubujem. Hneď som si spomenula na Utrpenie mladého Werthera (nie, nečítala som to celé, len pár strán) a na jednu z kníh o Anne Shirleyovej, v ktorej boli prevažne listy Gilbertovi z jej aktuálneho pôsobiska (Bola to Anna v Redmonde? Vôbec si neviem spomenúť!). Listová korešpondencia v knihách ma nikdy veľmi neťahala. Ale asi som práve zmenila názor. Charlieho malé tajomstvá, skryté v útlej brožovanej knihe nezvyčajne malého formátu, ma jednoducho dostali. 

Charlie je 15 ročný chlapec, ak by som chcela použiť mierne expresívny výraz, zvolila by som slovo ťuťmák, ktorý sa po lete strávenom doma, s rodičmi, bez priateľov, dostáva do prvého ročníka strednej školy. Nový ľudia, nové zážitky, a hlavne túžba zapadnúť, nájsť si priateľov, začleniť sa. A to môže byť niekedy celkom ťažké. Charlieho doterajší život nebol najľahší, a nemá ani práve najjednoduchšiu povahu, no ako vraví jeho otec, "niektorí ľudia sú na tom oveľa horšie". 

Charlieho problém je jednoduchý - nezapadá. Sociálna interakcia je na oveľa, oveľa nižšej úrovni než jeho inteligencia a vnímavosť. Je pozorovateľ, "wallflower". Obľúbi si však učiteľa literatúry, ktorý vidí jeho potenciál a obrovskú vôľu pracovať. A potom sa zoznámi, a teraz sa čudujte, so štvrtákmi, s Patrickom a Sam. Áno. Prvák, nováčik, bez priateľov a vyčnievajúci svojou "čudáckosťou" nájde "spriaznené duše" (to keď som už spomenula tú Annu :D) práve v podobe maturantov, nie úplne najpopulárnejších, no jednoznačne patriacich k vyšším vrstvám stredoškolského sociálneho rebríčka. Tí ho vezmú pod svoje krídla a vedú stredoškolským životom a zoznamujú s tajomstvami všetkého druhu. A práve o tom to všetko je. Pozorovať, učiť sa, spoznávať a držať tajomstvá. A Charlie sa s nimi rád podelí práve prostredníctvom listov, ktoré nám píše. 

Pravdupovediac, od tejto knihy som čakala niečo trochu iné. Minimálne som nečakala, že budem čítať štyri hodiny v kuse (podotýkam že v noci, keďže cez deň sa venujem slovenskej literatúre 2. polovice 20. storočia). Stále ma to ťahalo k otáčaniu stránok, chcela som zistiť, čo sa za tým všetkým skrýva. Hlavne ma hneval Charlie. Preboha, má 15 (neskôr aj 16), a niektoré jeho otázky, poznámky či postrehy sú na úrovni 12-13 ročného dieťaťa. Myslela som si, že sa na konci dozviem, že trpí nejakou duševnou poruchou (napadol mi aj Aspergerov syndróm). A aj som sa niečo dozvedela, ale bolo to o dosť šokujúcejšie než duševná choroba. 

Listová forma príbehu? Čudovala som sa, keď som asi po tretej strane začala v mysli Charliemu na jeho nepriame otázky a postrehy odpovedať. Listy ma vôbec nerušili, a už si neviem predstaviť, že by boli Charlieho malé tajomstvá napísané napríklad formou denníka. Nie. Denník sa hodí k Mii Thermopolisovej. Listy sú pre Charlieho ako stvorené. 

 Ak chcete čítať strhujúci príbeh s poriadnou zápletkou, Charlieho nechajte ležať na poličke. Vezmite ho z nej, keď budete chcieť vidieť realitu, a prečítať si niečo o živote tak, ako je. Bez cenzúry, občas s nadávkami (lebo väčšina mládeže nadáva), so sexom (lebo väčšina mládeže aj sexuje), s drogami (tak toto snáď nerobí väčšina, hoci neviem..) a so životnými príhodami uzavretého prváka na strednej, ktorý spoznáva svoje okolie, no hlavne prostredníctvom druhých osôb spoznáva aj seba. 

Hodnotenie: 



utorok, 8. januára 2013

Originálny názov: Cinder (Lunar Chronicles 1.)
Vydavateľ: Egmont ČR

Formát: brožovaná väzba, 400 strán

Anotácia: Šestnáctiletou Cinder považuje většina lidské společnosti za nepovedenou hříčku techniky a její macecha za neúnosné břemeno. Být kyborg ale má i své výhody – mozkové rozhraní poskytuje Cinder nevšední schopnost opravovat věci, díky čemuž se stane nejvyhlášenější mechaničkou ve městě. Právě tato pověst přivede k jejímu stánku prince Kaie, který potřebuje před výročním bálem opravit porouchaného androida. Princ opravu v legraci nazve otázkou národní bezpečnosti, ale Cinder má podezření, že věc je mnohem vážnější, než jí je princ ochoten prozradit.
Cinder touží udělat na prince co nejlepší dojem, ale se všemi plány je konec, když se její mladší nevlastní sestra a jediná lidská přítelkyně nakazí smrtelným morem, který sužuje Zemi už celé desetiletí. Macecha obviní z dceřiny nemoci Cinder a nabídne její tělo pro výzkum moru, což je „pocta“, kterou dosud nikdo nepřežil. Ale netrvá dlouho a lékaři zjistí, že jejich nové pokusné morče je zvláštní. Chirurgové, kteří proměnili Cinder v kyborga, něco skrývali. Něco cenného. Něco, kvůli čemu jsou někteří lidé ochotní zabíjet...


Recenzia:
Cinder(ella)? Áno, máme tu ultra-moderné prevedenie kybernetickej Popolušky s prídavkom v podobe hroziacej vojny zo strany národa, ktorý obýva náš Mesiac. Je tu hlavná hrdinka Cinder, s hroznou macochou a jej dvomi dcérami. Objaví sa aj krásny a múdry princ Kai. Usporiada bál, na ktorom by si podľa klebiet mal vybrať nastávajúcu. A dokonca sa tu nachádza aj scéna so stratou črievice na schodoch, síce v trochu inej podobe, než sme zvyknutí, ale odkaz na Popolušku je jasný.

Príbeh Cinder Linh je zasadený do Nového Pekingu, 126 rokov po 4. svetovej vojne. Nie Európa, Amerika alebo Británia. Ázia a Čína. Síce ďaleko v budúcnosti, ale predsa to nie je to, na čo sme zvyknutí. Nemáme si teda predstavovať postavy s výzorom a´la Alexis Bledel a Matt Bomer. Na mieste sú tu skôr mladšie podoby Ziyi Zhang a Bruca Leeho.  Chápete čo tým chcem povedať. Síce, je dosť ťažké predstaviť si hocikoho, američanku alebo číňaňku ako si odpojí nohu z centrálneho obvodu a položí ju na stôl, kým čaká na novú.

Cinder dokonca nie je tak úplne človek, je kyborg (cyborg). Doktori ju po vážnej nehode "upravili": v mozgu má zabudované centrálne riadenie, časť ruky a nohy už nemožno považovať za končatinu z "mäsa a kostí". Kyborg v tejto dobe nie je považovaný za právoplatného občana s klasickými ľudskými právami, ale majetok svojho vlastníka. A vlastníkom našej Cinder je zlá macocha, ktorá sa na úspešnej a dobre známej mechaničke len priživuje. V domácnosti žijú s Cinder okrem macochy Adri aj jej dve dcéry, Pivoňka (Peony) a Perla (Pearl), a domáci android Iko. Pojem android je už trochu známejší, než kyborg. Knižného androida si možno predstaviť ako prepracovaného robota, ktorý splní všetko, na čo je jeho systém naprogramovaný.

Vo svete s takto pokročilou technikou však vyčíňa smrteľne nebezpečná nákaza, na ktorú neexistuje liek - letumóza. A tak Cinder opravuje androidy všetkých možných druhov, sleduje médiá, ktoré sú plné príprav na bál princa Kaia. Zmienený princ navštívi aj samotnú Cinder, mechaničku, ktorá by podľa svojej vychýrenej povesti mala byť schopná opraviť jeho staručkú androidku.  Cinder nikomu na počkanie nevraví o tom, čo je zač, a princ Kai sa to tiež (hneď) nedozvie. O chvíľu už naša hrdinka sleduje ako zdravotníci odvádzajú jej jediného obľúbeného človeka, sestru Pivoňku, nakazenú letumózou, na smrť. Nikto nakazený, dokonca ani otec princa Kaia, cisár Rikon, totiž nemá šancu na prežitie. Macocha, ktorá viní z nakazenia Pivoňky práve Cinder, ju prihlási ako dobrovoľného pokusného králika na výskum liečiv proti letumóze. Pojem dobrovoľné prihlásenie je však v Cinderinom prípade viac než diskutabilný. Macoche je to však jedno, nikdy kyborga vo svojej domácnosti nemala rada, Cinder tolerovala len aby na nej mohla zarábať. Jej prihlásením na výskum však získa odmenu, a to sa jej po nakazení vlastnej dcéry páči viac. Klasická popolušková macocha bez srdca a citu.

Cinder sa tak dostáva k doktorovi Erlandovi na testovanie. Zisťuje rozsah svojho kyborgského ja a zisťuje tiež, že je na nej niečo zvláštne. Niečo, čo ju robí výnimočnou a dáva jej status skutočne dobrovoľnej testovacej jednotky.

Okrem Cinderinho ťažkého kyberneticko-kyborgovského osudu tu je však aj hrozba v podobe vojny proti celej Zemi. Tá už totiž nie je jedinou obývanou planétou. Nikdy som neverila že sme vo vesmíre sami, ale žeby bol život podobný tomu nášmu aj na Mesiaci..to by mi nenapadlo. Za planétu sa považuje aj náš Mesiac, obývaný mesačnými ľuďmi so zvláštnymi energeticko-magnetickými darmi. A s na pohľad krásnou, ba najkrajšou vládkyňou Levana. V skratke by sa o nej dalo povedať že ovládanie mysle každého naokolo je jej najväčšou záľubou. Samozrejme spolu s vyhrážaním sa o vyhlásení vojny svetu, pokiaľ princ Kai nesplní jej požiadavky. Je však princ Kai schopný vymeniť slobodu za mier? Je všeobecne známe, že bez ovplyvňovania mysle svojich poddaných by už Levana na Mesiaci určite nevládla. Zbavila sa však všetkých možných následníkov trónu, až ostala sama a Mesiac s mesačnými ľuďmi zostal pred ňou nechránený. Aj na Zemi kolujú chýry o zverstvách, ktoré napáchala, medzi inými aj o tom, ako nechala uhorieť svoju malú neter Selenu, následníčku trónu, v detskej izbe. Povráva sa však, že princezná Selena bola zachránená. Je to možné? Keď sa na mieste tragédie našiel popol s jej genetickou informáciou? Pravdepodobne je to len zbožné želanie obyvateľov oboch svetov. 
V knihe Cinder možno nájsť dve príbehové línie, ktoré sa pozvoľna spájajú do jednej hlavnej. Spočiatku sa dej sústreďuje na hlavnú hrdinku a hľadanie lieku na nákazu, ktorá sa šíri svetom. Neskôr sa do popredia dostáva krutá kráľovná Levana a hrozba obrovského konfliktu. Odpoveďou na hľadanie lieku sa stáva fľaštička, ktorou Levana obdaruje princa Kaia. Tak teda by mali byť všetci zachránení, nie? A veru nie. To by Levana nemohla byť taká bezcitná. Ona si namiesto toho, aby zachránila populáciu, povie: "Kai, urob zo mňa svoju cisárovnú a budeš mať prístup k mračnám lieku z Mesiaca. Samozrejme, len kým ťa nezabijem, aby si mi nezavadzal a mohla som ďalej všetkých ovládať. A či zomierajú ma nebude zaujímať, pokiaľ nebudú poslušní!". Levana je jednoducho poriadna ošípaná, so skvelým hnusným charakterom. Bad guy ako sa patrí. No a to tu ešte máme našu kyborg-Popolušku, ktorá s pomocou doktora Erlanda objavuje samu seba (minimálne teda svoj pôvod) a pridáva sebe aj Kaiovi pár poriadnych problémov. 

Marissa Meyer ponúkla čitateľom prepracovaný svet budúcnosti a Nový Peking, v ktorom spoluexistujú ľudia, kyborgovia a aj androidy. Mohlo by to byť mätúce, no vďaka dobrému opisu Cinder ako kyborga je teoreticky nemožné nevyznať sa v tom celom pretechnizovanom svete budúcnosti. Nevystupuje tu veľa zbytočných postáv, teda sa dá ľahko udržať prehľad a takmer vždy je jasné kto je ten dobrý a kto ten zlý. Palec hore si zaslúži samotné prostredie, ktoré je trochu netypické. Alebo možno len ja som tak neskoro objavila prvú dystopickú knihu, ktorej dej sa odohráva v Ázii?  A ten koniec..no čítala by som ďalej, keby tam ešte niečo bolo, a keby sa to nekončilo tak náhle! Mínusovým prvkom je predvídateľnosť príbehu. Skutočne. Či už je to v menej podstatných častiach, ako je bál, alebo v tej podstatnejšej časti príbehu (a to vám neprezradím, tak či tak na to prídete už v prvej  polke knihy). 


Moje hodnotenie:  

piatok, 4. januára 2013

Môj zoznam to-read je dlhý. Až príliš dlhý. Minulý rok som stihla prečítať väčšinu toho, čo som chcela, no na niektoré knihy mi čas jednoducho neostal. Rozhodla som sa dohnať to tohto roku, a do tohto mini zoznamu som zahrnula tie knihy, s ktorých prečítaním som v roku 2012 naozaj rátala, no nepodarilo sa mi toto predsavzatie uskutočniť. Týmto si dávam záväzok, že tieto knihy budú patriť medzi prvé, ktoré v roku 2013 prečítam!




Crowfieldska kliatba (Pat Walsh) - toto je môj najväčší prehrešok z minulého roka. Asi 40 strán som čítala prvé dva decembrové týždne..a potom prišli prázdniny a kniha ostala na intráku. Ale tých prvých 40 strán sa mi skutočne páčilo, takže už len počkať na koniec skúškového a príchod semestra.


Crossed (Allie Condie) - Dokonalý pár ma síce až tak veľmi nezaujal, no predsa som zvedavá na pokračovanie. A nemôžem si pomôcť, ale táto séria má úplne skvelé obálky - také celkom jednoduché, no napriek tomu pútavé a so spoločnými prvkami. Len ma mrzí, že v slovenčine druhý diel nakoniec nevyšiel. No stále máme dve možnosti - čeština (pod názvom Dokonalý sen) alebo angličtina.




Million Suns (Beth Revis) - podobne ako pokračovanie Dokonalého páru, ani pokračovanie knihy Naprieč vesmírom v slovenčine nevyšlo. Čo je veľká, preveľká škoda, pretože Naprieč vesmírom bola priam kozmicky dobrá kniha. A to ani nehovorím o neskutočne krásnych obálkach, ktorými sa táto séria pýši.


Insurgent (Veronica Roth) - ďalšia séria so skvelými obálkami. O rezistencii som počula všeličo, takže som na ňu o to zvedavšia (týmto slovom si vôbec nie som istá!). Teším sa na Štvorku..v Divergencii mi pripadal totálne sexy a mužne, tak dúfam, že tu to nebude inak.




Delirium (Lauren Oliver) - Delirium som si kúpila pod stromček. Dosť som rozmýšľala, či to je alebo nie je kniha pre mňa. Neobľubujem príliš knihy vyslovene o láske, a zo samotnej anotácie sa niečo také sľubuje, tak uvidíme. Počula a čítala som však na ňu mnoho dobrých názorov a recenzii, teda sa nechám prekvapiť.




Faking Faith (Josie Bloss) -  o tomto som sa dozvedela z blogov, ktoré sledujem, a ktoré väčšinou nám ostatným čitateľom podsúvajú skvelé diela. Zaujal ma už samotný názov, v mojom voľnom preklade predstierane viery. Anotácia sľubuje celkom nezvyčajnú zápletku, stredoškoláčka Dylan sa po istom incidente stane vyvrheľom stredoškolskej spoločnosti. Na internete objaví spoločnosť veriacich dievčat...a už je tu Faking Faith. Keď prečítam, poviem Vám k tomu viac. 



The Hunt (Andrew Fukuda) - anotácia vyzerá sľubne. Sedemnásťročný chalan vo svete kde vládnu upíry, lovia posledných ľudí..a on predstiera že je jedným z nich, aby sa zachránil? Okey, toto môžem. Plus obálka je skvelá, z nejakého neznámeho dôvodu mi pripomína jeseň. 



The Selection (Kiera Cass) - Niečo ako reality show a hlavná hrdinka menom America? Na základe recenzii sú moje očakávania veľmi nízke, no chcem to posúdiť sama. Minimálne sa trochu zabavím (alebo ani to nie?).


Cinder (Marissa Meyer) - ževraj extrémne moderná strojárenská Popoluška. A obálka sa mi páči, najmä tá originálna, takže tomu dám šancu. Už sa len rozhodnúť či v angličtine alebo v slovenčine. 


Charlieho malé tajomstvá - Na Charlieho sa teším asi najviac. Dostala som ho pod stromček spolu s Deliriom a už sa neviem dočkať, kedy sa do tých jeho tajomstiev pustím! Po tom, čo mi spolubývajúca oznámila že film natočený podľa tejto knihy (v hlavnej úlohe Logan Lerman a Emma Watson) je geniálny, odolávam veľkému pokušeniu v podobe diela na skúšku zo slovenskej literatúry 2. polovice 20. storočia alebo Charlie? Asi tušíte, čo by som čítala radšej. :)



This World We Live In (Susan Beth Pfeffer) - tretia časť série The Last Survivors. Dystópia, ktorej prvé dva diely opísali kolíziu nášho Mesiaca s asteroidom z dvoch rôznych pohľadov. Miranda prežívala katastrofu po svojom s mamou a bratmi v rodinnom dome v Pensylvánii, Alejandro (Alex) zas prežíval tieto ťažké časy so sestrami v malom byte v New Yorku. Tretia kniha sľubuje stretnutie týchto dvoch hlavných hrdinov a ich spoločné prežívanie ťažkých dní.  



Kam zmizla Aljaška (John Green) - tu som dlho rozmýšľala, či si podľa recenzentov jednu z najlepších kníh minulého roka prečítať v angličtine, alebo počkať na slovenské vydanie. Ako vidíte, rozhodla som sa pre slovenský preklad, ktorý vychádza už 14.1. Na knihu som počula ( a čítala) len chválu, takže nečakám nič iné než skvelý príbeh.
streda, 2. januára 2013

Rebríček TOP 10 mojich najobľúbenejších kníh z roku 2012.

 V nasledujúcom príspevku zhrniem svoje najobľúbenejšie knihy roku 2012. Názov knihy je vždy v jazyku, v akom som ju čítala.



Medzi odtieňmi sivej (Ruta Sepetysová) - neskutočne skutočná kniha. Taký mrazivý príbeh, že niekedy bola zima aj mne. A to ani nehovorím o tom, aké výčitky som mala, keď som knihu odložila a išla jesť. Pri takýchto knihách si človek uvedomí, ako je nám teraz dobre. Alebo ako sú na tom niektorý ľudia ešte zle.



Ak zostanem (Gayle Formanová) - krásny a veľmi čítavý príbeh.  Kniha kúpená úplne náhodne, ešte v lete 2011, keď bola v jednom internetovom kníhkupectve asi za 2 eurá. notáciu som si ani neprečítala, potrebovala som len doplniť objednávku kvôli poštovnému. A aký zázrak sa z toho vykľul! Hoci táto kniha čakala nezbadaná v poličke na čítanie takmer rok, dočkala sa, a ja som plakala (slovo revala sa mojej spolubývajúcej asociuje so šimpanzom, teda ho odteraz vylučujem zo svojej slovnej zásoby, hoci z editorského hľadiska by sa dalo považovať za expresívne vyjadrenie hlasného plaču).



Marley a ja (John Grogan) - vtipná, no reálna kniha zo života toho najhoršieho psa na zemi, ktorý je v podstate tak ako každý iný pes pre svojho majiteľa ten najlepší.



 

City of Bones (Cassandra Clare) - o sérii Mortal Instruments som sa dozvedela od internátnej spolubývajúcej (ktorej ďakujem), a doteraz neviem prísť na to, prečo mi táto skvelá séria unikala. Bavili ma hlavne Jaceove a Clarine sarkastické poznámky. Vyšlo aj v preklade. 



Unearthly (Cynthia Hand) - najlepší anjelsky príbeh, aký som doteraz čítala. Dokonca už aj v preklade (Nadpozemská), čomu sa teším. Teraz to už môžem odporúčať aj tým, ktorý nečítajú v angličtine.



Incarnate (Jodi Meadows) - tak trochu mi to pripomínalo Hostiteľa, no to neuberá kvalite. Spočiatku to bolo také celkom zvláštne, ťažšie som sa orientovala, no postupne všetko začalo dávať zmysel, zvykla som si na postavy a bolo to dokonalé.


The Host  (Stephenie Meyer) - neverím, že som to tak dlho ignorovala. Po ošiali okolo Twilight ságy (ktorú som zbožňovala, kým ju nezohavili tými filmami a prehnanou reklamou) som jednoducho nechcela od Meyerovej čítať už radšej nič. No raz som sa odhodlala, zaťala som zuby a pustila sa do Hostiteľa. A už som ho z rúk nepustila. V slovenčine vyšlo pod názvom Hostiteľ.


Moon Called (Patricia Briggs) - séria o Mercy Thompsonovej sa ku mne dostala úplnou náhodou. V nitrianskej knižnici som videla jej druhú časť v češtine, a anotácia ma dosť zaujala. Tak som na nete chvíľu pátrala, a o ďalšiu chvíľu som už aj čítala prvú časť. Mám rada hrdinky typu Mercy..odvážne, sarkastické, no napriek tomu ženské. Vyšlo v češtine.



Life as we knew it (Susan Beth Pfeffer) - Neuveriteľné. Len málo kníh ma dokáže tak emočne vycucať. A LAWKI je veru jednou z nich. Nechcem žiť v takom svete, nechcem sa dočkať takéhoto apokalyptického scenára. A aj teraz, takmer po pol roku, keď toto píšem, myslím na to, ako som sa dobre najedla, a ako by sa ONI radi dobre najedli.   


Nočný cirkus  (Erin Morgensternová) - toto sa nedá označiť inak, ako čarovná kniha. Priamo pri čítaní cítite, ako chutia sladké pukance a podobné dobroty z cirkusu. Mám pocit že príbeh samotný a aj jeho spracovanie môže niekoho aj nudiť, no v mojom prípade jednoznačne vyhral čitateľský zážitok
Používa službu Blogger.

Menovky

Nasledovatelia

Zobrazenia blogu

Luci's bookshelf: read

Atonement The Little Prince Animal Farm The Catcher in the Rye The Old Man and the Sea Angels & Demons

More of Luci's books »
Book recommendations, book reviews, quotes, book clubs, book trivia, book lists