štvrtok 1. augusta 2013
Vydavateľ: Little, Brown Books
Formát: pevná väzba, 405 strán
Hodnotenie na GR: 4,07* (15,756 hodnotiacich)
Hodnotenie na GR: 4,07* (15,756 hodnotiacich)
Anotácia: Priateľ Valerie Leftmanovej, Nick, spustil pred piatimi mesiacmi v školskej jedálni paľbu. Valerie sa ho pokúsila zastaviť, a náhodou tak zachránila spolužiačkin život. Vinu na streľbe však nesie aj ona, a to kvôli zoznamu, ktorý pomohla vytvoriť.
Zoznamu ľudí a vecí, ktoré ona a Nick nenávideli. Zoznamu, ktorý Nick použil pri výbere obetí.
Dnes, po lete strávenom v ústraní, sa Val vracia do školy aby dokončila posledný ročník štúdia, počas ktorého je nútená čeliť svojej vine. Prenasledovaná spomienkou na svojho priateľa, ktorého stále miluje, sa Val prediera premenlivými vzťahmi so svojou rodinou, bývalými priateľmi a dievčaťom, ktorému zachránila život. Aby aspoň sčasti napravila, čo sa stalo a aby sa so svojím životom pohla ďalej, musí sa vysporiadať s uplynulou tragédiou a úlohou, ktorú v nej zohrala.
(anotáciu preložila študentka prekladateľstva a tlmočníctva Barbora, pôvodné znenie nájdete na goodreads)
Zoznamu ľudí a vecí, ktoré ona a Nick nenávideli. Zoznamu, ktorý Nick použil pri výbere obetí.
Dnes, po lete strávenom v ústraní, sa Val vracia do školy aby dokončila posledný ročník štúdia, počas ktorého je nútená čeliť svojej vine. Prenasledovaná spomienkou na svojho priateľa, ktorého stále miluje, sa Val prediera premenlivými vzťahmi so svojou rodinou, bývalými priateľmi a dievčaťom, ktorému zachránila život. Aby aspoň sčasti napravila, čo sa stalo a aby sa so svojím životom pohla ďalej, musí sa vysporiadať s uplynulou tragédiou a úlohou, ktorú v nej zohrala.(anotáciu preložila študentka prekladateľstva a tlmočníctva Barbora, pôvodné znenie nájdete na goodreads)
Recenzia:
Začnem asi tým, že knihu Hate List by som odporučila na okamžité preloženie do slovenčiny a jej zaradenie do zoznamu povinnej literatúry pre stredné školy, možno dokonca pre vyššie ročníky základných škôl. Nie som (až taká) naivná, viem ako to je s "povinným čítaním", no keby si decká prečítali aspon obsah..neviem, možno by sa niekto rozhodol že šikanovať nebude. Možno by niekomu napadlo pozrieť sa na vec zo strany obete šikany. Možno by bolo v školách menej utiahnutých deciek na okraji diania, ktoré len striehnu kedy prídu ďalšie urážky. Alebo by sa nič nezmenilo. Jednoznačne je to téma na dlhšiu debatu (prípadne monológ), takže tu nateraz končím. :)

Valerie, alebo Sestra Smrť (Sister Death), ako ju v škole prezývali, bola až do tretieho ročníka na strednej obyčajné dievča, mimo okruhu populárnych ľudí, no nebola ani úplný vyvrheľ stredoškolskej spoločnosti. Mala pár svojich kamarátov, miesto pri stole v jedálni a priateľa. Ani zďaleka však nebola obľúbená, nebola ničím výnimočná, nemala bohatých rodičov. Často sa stávala terčom posmeškov, a to len preto, že mala rada čiernu a pôsobila uzavreto. Nick tiež nevyčnieval, nebol športovec, len obyčajný nenápadný chlapec, teda tiež ľahký terč posmeškov. Val a Nick sa našli. Mali veľa spoločných tém, podporovali sa a viedli dlhé rozhovory o smrti, čo ich v očiach ostatných neraz robilo čudákmi.
Hate List je obrazom takmer každej strednej školy. Vládne malá skupina populárnych detí, ktoré športujú, nosia značkové oblečenie a majú bohatých rodičov. Asi v každom kolektíve sa nájde nejaká podobná, vychytenejšia skupinka ľudí, ktorým všetko prejde. No študentom Garvinovej strednej školy to neprešlo.

Nick a Val boli zohratý tím, delili sa o problémy i o svoje dojmy. Ak ich niekto naštval, povedali si to. Ak ich niekto ponižoval, nadávali naňho spolu. Tak vznikla myšlienka písať si zoznam ľudí, ktorí ich niečím nahnevali, ktorí im krivdili, a ktorí ich ponižovali. Na tomto zozname boli otravní a prísni učitelia, rodičia, školská smotánka a občas aj ich priatelia. A ich "hate list" bol skutočne dlhý.
Val rozpráva príbeh osudného dňa retrospektívne, teda sa postupne vracia k udalostiam, ktoré mu predchádzali, až sa dostáva k samotnému dňu streľby. Zomrel jeden profesor, niekoľko spolužiakov, a niekoľko ďalších bolo vážne ranených. Valerie sama bola postrelená, keď sa snažila zachrániť spolužiačku zo zoznamu. Veľa rodičov svoje deti preložilo inam, no mnoho ich ostalo. A teraz sa Val, po lete strávenom v nemocnici, na sedeniach u psychiatra, a zavretá doma v izbe, vracia do nového školského roka, do maturitného ročníka. Medzi spolužiakov, ktorí ju buď nenávidia, boja sa jej, alebo ju obviňujú. Už však nemá svoju partiu, svojho priateľa a ani miesto pri stole. Musí sa vysporiadať s novou situáciu, s pohľadmi spolužiakov a s vlastným pocitom viny. Písať zoznam bol predsa jej nápad. Mala si všimnúť, že Nick to berie až príliš vážne, nemala podceňovať ich rozhovory o smrti.
A presne o tomto je Hate List. Jennifer Brown citlivo vyrozprávala príbeh hlavnej hrdinky, dievčaťa, ktoré sa zo dňa na deň stane stredobodom záujmu, kvôli zoznamu, ktorý napísala, a z ktorého niekoľko ľudí zomrelo. Vyrovnáva sa s tým, čoho bola nepriamo spoluúčastníkom, vyrovnáva sa so stratou priateľa a sklamaním zo všetkého, čo sa stalo. Ako sa však má postaviť pred ľudí, ktorí boli na zozname, prežili, a teraz s nimi musí stráviť školský rok? Bude sa mať vôbec s kým rozprávať? Ukončí vôbec posledný ročník?
Prečítajte si Hate List - príbeh o tom, kam až môže viesť šikana.
Hodnotenie:
Začnem asi tým, že knihu Hate List by som odporučila na okamžité preloženie do slovenčiny a jej zaradenie do zoznamu povinnej literatúry pre stredné školy, možno dokonca pre vyššie ročníky základných škôl. Nie som (až taká) naivná, viem ako to je s "povinným čítaním", no keby si decká prečítali aspon obsah..neviem, možno by sa niekto rozhodol že šikanovať nebude. Možno by niekomu napadlo pozrieť sa na vec zo strany obete šikany. Možno by bolo v školách menej utiahnutých deciek na okraji diania, ktoré len striehnu kedy prídu ďalšie urážky. Alebo by sa nič nezmenilo. Jednoznačne je to téma na dlhšiu debatu (prípadne monológ), takže tu nateraz končím. :)

Valerie, alebo Sestra Smrť (Sister Death), ako ju v škole prezývali, bola až do tretieho ročníka na strednej obyčajné dievča, mimo okruhu populárnych ľudí, no nebola ani úplný vyvrheľ stredoškolskej spoločnosti. Mala pár svojich kamarátov, miesto pri stole v jedálni a priateľa. Ani zďaleka však nebola obľúbená, nebola ničím výnimočná, nemala bohatých rodičov. Často sa stávala terčom posmeškov, a to len preto, že mala rada čiernu a pôsobila uzavreto. Nick tiež nevyčnieval, nebol športovec, len obyčajný nenápadný chlapec, teda tiež ľahký terč posmeškov. Val a Nick sa našli. Mali veľa spoločných tém, podporovali sa a viedli dlhé rozhovory o smrti, čo ich v očiach ostatných neraz robilo čudákmi.
Hate List je obrazom takmer každej strednej školy. Vládne malá skupina populárnych detí, ktoré športujú, nosia značkové oblečenie a majú bohatých rodičov. Asi v každom kolektíve sa nájde nejaká podobná, vychytenejšia skupinka ľudí, ktorým všetko prejde. No študentom Garvinovej strednej školy to neprešlo.

Nick a Val boli zohratý tím, delili sa o problémy i o svoje dojmy. Ak ich niekto naštval, povedali si to. Ak ich niekto ponižoval, nadávali naňho spolu. Tak vznikla myšlienka písať si zoznam ľudí, ktorí ich niečím nahnevali, ktorí im krivdili, a ktorí ich ponižovali. Na tomto zozname boli otravní a prísni učitelia, rodičia, školská smotánka a občas aj ich priatelia. A ich "hate list" bol skutočne dlhý.
Val rozpráva príbeh osudného dňa retrospektívne, teda sa postupne vracia k udalostiam, ktoré mu predchádzali, až sa dostáva k samotnému dňu streľby. Zomrel jeden profesor, niekoľko spolužiakov, a niekoľko ďalších bolo vážne ranených. Valerie sama bola postrelená, keď sa snažila zachrániť spolužiačku zo zoznamu. Veľa rodičov svoje deti preložilo inam, no mnoho ich ostalo. A teraz sa Val, po lete strávenom v nemocnici, na sedeniach u psychiatra, a zavretá doma v izbe, vracia do nového školského roka, do maturitného ročníka. Medzi spolužiakov, ktorí ju buď nenávidia, boja sa jej, alebo ju obviňujú. Už však nemá svoju partiu, svojho priateľa a ani miesto pri stole. Musí sa vysporiadať s novou situáciu, s pohľadmi spolužiakov a s vlastným pocitom viny. Písať zoznam bol predsa jej nápad. Mala si všimnúť, že Nick to berie až príliš vážne, nemala podceňovať ich rozhovory o smrti.
A presne o tomto je Hate List. Jennifer Brown citlivo vyrozprávala príbeh hlavnej hrdinky, dievčaťa, ktoré sa zo dňa na deň stane stredobodom záujmu, kvôli zoznamu, ktorý napísala, a z ktorého niekoľko ľudí zomrelo. Vyrovnáva sa s tým, čoho bola nepriamo spoluúčastníkom, vyrovnáva sa so stratou priateľa a sklamaním zo všetkého, čo sa stalo. Ako sa však má postaviť pred ľudí, ktorí boli na zozname, prežili, a teraz s nimi musí stráviť školský rok? Bude sa mať vôbec s kým rozprávať? Ukončí vôbec posledný ročník?
Prečítajte si Hate List - príbeh o tom, kam až môže viesť šikana.
Hodnotenie:
Menovky:Knihy,Recenzie | 3
komentárov
sobota 20. júla 2013
Aktualizované 22.01.2014!Vydavateľ: Motto
Rok vydania: 2014
Anotácia: Už je to šesť mesiacov, čo anjeli apokalypsy zostúpili z neba, aby zničili svet. Za bieleho dňa panujú v San Franciscu pouličné gangy, v noci strach a beznádej. Počas jednej z takých nocí légia anjelov unáša bezbranné dievčatko a jej sedemnásťročná sestra Penryn sa rozhodne, že urobí čokoľvek, aby ju zachránila...
Vydavateľ originálu: Feral Dream
Formát: brožovaná väzba, 325 strán / Kindle Edition, 283 strán
Anotácia: Prešlo šesť týždňov odkedy anjeli apokalypsy zostúpili na Zem, aby zničili moderný svet. Pouličné gangy ovládli dni, kým nociam panuje strach a poverčivosť. Keď bojovní anjeli odletia s malým bezmocným dievčatkom, jeho sedemnásťročná sestra Penryn urobí všetko preto, aby ho dostala späť.
Všetko, vrátane dohody so znepriateleným anjelom

Raffe je bojovník, ktorý leží na ulici zlomený a bez krídel. Po nekonečnom bojovaní vlastných bitiek sa ocitá v spoločnosti vyhladovanej tínedžerky, ktorá ho z tejto zúfalej situácie zachraňuje.
Aby prežili, musia sa počas cestovania cez temnú a zradnú Severnú Karolínu spoliehať iba jeden na druhého. Spolu putujú k anjelskej pevnosti v San Franciscu, kde Penryn riskuje všetko, aby zachránila svoju sestru a kde sa Raffe dostane na milosť svojim najväčším nepriateľom aby získal šancu znovu byť úplným.
(anotáciu preložila študentka prekladateľstva a tlmočníctva Barbora, pôvodné znenie nájdete na goodreads)
Všetko, vrátane dohody so znepriateleným anjelom

Raffe je bojovník, ktorý leží na ulici zlomený a bez krídel. Po nekonečnom bojovaní vlastných bitiek sa ocitá v spoločnosti vyhladovanej tínedžerky, ktorá ho z tejto zúfalej situácie zachraňuje.
Aby prežili, musia sa počas cestovania cez temnú a zradnú Severnú Karolínu spoliehať iba jeden na druhého. Spolu putujú k anjelskej pevnosti v San Franciscu, kde Penryn riskuje všetko, aby zachránila svoju sestru a kde sa Raffe dostane na milosť svojim najväčším nepriateľom aby získal šancu znovu byť úplným.
(anotáciu preložila študentka prekladateľstva a tlmočníctva Barbora, pôvodné znenie nájdete na goodreads)
Recenzia:
Sedemnásťročné dievčatá sa večer zvyčajne chystajú niekam von, do kina, prípadne si doma otvoria knihu a čítajú. Po náletoch anjelov apokalypsy však už nikto nerobí to, čo by robil za normálnych okolností. Tínedžeri večer sedia doma, v tme, s rodinou, hladujú a čakajú, či ich prepadne nejaký gang alebo či nablízku zaútočí anjel..čakajú, či sa dožijú rána. Tak nejako vyzerá život po zničujúcich útokoch anjelov apokalypsy. Zničili Jeruzalem, Mekku, Vatikán, San Francisco a ničia ďalej.
V takomto prostredí sa odohráva aj príbeh hlavnej hrdinky knihy Angelfall, Penryn. Tá vie, že po ich ulici sa potulujú gangy, vykrádajú byty, a je len otázkou času, kedy takáto návšteva zavíta aj k nim. Rozhodne sa nečakať, zbalí sestru na vozíčku, schizofrenickú mamu, a vyjsť do noci. Potom sa ale zo vzduchu znesie biele pierko. Biele pierko všeobecne predstavuje niečo pekné (ak nie je nasledované aj nejakým exkrementom). Autorka však celú symboliku bieleho pierka obrátila naopak, a v tomto príbehu je znamením príchodu anjelov. To by bolo fajn, lenže Susan Ee obrátila naruby aj pohľad na anjelov. Všetci sú nepriatelia, ničitelia.
Raffe je anjel, teda nepriateľ. Silný, krásny, s ohromnými bielymi krídlami a obkolesený ďalšími anjelmi. Tentoraz ale nebojujú proti ľuďom, ale proti sebe. Penryn so sestrou a mamou sa stanú svedkami brutálneho útoku na Raffeho, pri ktorom násilne prichádza o svoje krídla. Nezostanú však nespozorované, a Penryn je donútená pomôcť, a upriamiť tak pozornosť na seba, aby mala jej rodina šancu ujsť. Situácia sa však nevyvíja tak, ako by sa mala, a anjel, ktorý odtrhol Raffemu krídla, odlieta aj s ochrnutou Paige, zatiaľ čo jej mama stále beží..až jej niet. Ak teda chce Penryn svoju sestru dostať späť, nemá inú možnosť, len pomôcť nepriateľovi. Ten leží na zemi, v bezvedomí a z rán po krídlach, ktoré teraz ležia vedľa neho, mu stále prúdi krv. Rozhodne sa teda pomôcť mu, aby potom on pomohol jej.
Angelfall nie je klasický anjelsky príbeh, taký, kde sú anjeli buď dobrí, alebo zlí. Tu môže byť aj dobrý anjel veľmi, veľmi zlým. Keď sme už pri tom, čítali ste niekde o anjeloch, ktorý rozpútali na zemi vojnu proti ľuďom, a nikto nevie prečo? Lebo ja zatiaľ nie, až na túto (ale rada si nechám poradiť). Okrem anjelov tu máme aj zmes ďalších, nie práve pozemských bytostí, ktoré sa za priateľov ľudí jednoznačne považovať nemôžu.
Sympatickým počinom autorky je aj prepracovaný charakter jednotlivých postáv. Nesústredila sa len na tie hlavné, teda na Penryn a Raffeho. Podarilo sa jej dať iný rozmer aj mame, ktorá už dlho žije viac vo svete svojich démonov a predstáv, než v tom s jej deťmi. Takisto Paige, ktorá je síce väčšinu času stratená, no jej postavu a jej charakter nám predstavuje práve Penryn na svojej ceste za jej záchranou.
Sympatickým počinom autorky je aj prepracovaný charakter jednotlivých postáv. Nesústredila sa len na tie hlavné, teda na Penryn a Raffeho. Podarilo sa jej dať iný rozmer aj mame, ktorá už dlho žije viac vo svete svojich démonov a predstáv, než v tom s jej deťmi. Takisto Paige, ktorá je síce väčšinu času stratená, no jej postavu a jej charakter nám predstavuje práve Penryn na svojej ceste za jej záchranou.
Penryn sa svojimi činmi podobá na Katniss (Hry o život). Stará sa o sestru, snaží sa zvládať schizofrenickú mamu, vďaka rokom cvičenia bojových umení sa o seba dokáže postarať, a nestráca hlavu keď ide do tuhého. A čo sa mi páči najviac? Nie je tu žiadna rýchla láska medzi anjelom a človekom, žiadne patetické scény, len akcia a postupné zbližovanie nepriateľov. Angelfall je jedinečný príbeh, ktorý ma chytil už na prvých stranách, a nútil čítať dlho do noci. A potom som prišla na to, že druhá časť vyjde až v novembri!
Susan Ee na svojom blogu predpokladá, že séria Penryn & the End of Days bude mať 5 kníh a svojich čitateľov tiež potešila správou o odkúpení filmových práv spoločnosťou Good Universe. Pri filmovej adaptácii spomína aj meno producenta Joe Drakea, ktorý stojí aj za filmami ako Hunger Games, American Psycho či Juno. Ale či už z toho film bude, alebo nebude, kniha je to skvelá. :)
Hodnotenie:
Menovky:Knihy,Recenzie | 3
komentárov
štvrtok 11. júla 2013
Originálny názov: Me Before YouVydavateľ: Ikar
Rok vydania: 2013
Formát: pevná väzba, 344 strán
Anotácia: Lou Clarková vie všeličo. Vie, že jej otec si ťažko hľadá prácu, vie, koľko krokov treba prejsť od autobusovej zastávky k rodičovskému domu. Vie, že sa jej páči práca v bistre, a vie, že možno neľúbi svojho priateľa Patricka, oduševneného športovca. Zato nevie nič o klasickej hudbe, nevie, že príde o miesto, a keby tušila, čo ju čaká, asi by prišla o rozum.
Will Traynor vie, že po dopravnej nehode stratil chuť do života. Vie, čím bol kedysi, vie, že všetko sa mu teraz zdá malé a neradostné, a veľmi presne vie, ako s tým skoncovať. Zato nevie, že Lou mu vtrhne do života ako farebná búrka. A ani jeden z nich nevie, že jeden druhého navzájom navždy zmenia.
Recenzia:
Will žil úžasný život plný cestovania, lezenia po horách, večierkov a peňazí. Úspešný chlap, ktorý mal to, čo chcel a užíval si. Ako to už ale býva, nič netrvá večne, a teda aj Willov úspešný život, a teda život mladého aktívneho človeka nabral iný rozmer. Zo samostatného a úspešného mladého muža sa stáva muž, ktorý sa sám nedokáže obliecť, nedokáže sa bez ani pomoci najesť. Will po nehode, ktorú ani nezapríčinil, ostal ochrnutý (až na minimálny možný pohyb jednej ruky), odkázaný na invalidný vozík a pomoc rodiny. Samozrejme, keď sa z aktívneho muža stane muž neschopný pohybu, odnesie si to aj psychika. Už ďalej nemôže rozhodovať takmer o ničom, je zatrpknutý, a svoj život, ktorý považuje len za živorenie, by najradšej rýchlo ukončil. Jeho rodina je však dosť bohatá nato, aby mu poskytla všetko to, čo môže potrebovať. Od upravenej časti domu, cez prispôsobené auto, až po 24-hodinovú asistenciu a zdravotníka podľa potreby. Asistencia a dohľad je potrebný zvlášť po Willovom pokuse o samovraždu.
Louisa je domased. Nikdy nevystrčila päty z rodného mesta a je úplne spokojná s prácou v bistre, kde sleduje životné príbehy pravidelných hostí. Napriek dlhoročnému vzťahu s nadšeným športovcom Patrickom býva v rodičovskom dome, v miniatúrnej izbe bez okien. Jej izbu totiž okupuje mladšia sestra Katrina so synom, ktorého si namiesto titulu priniesla z univerzity. Všetka ustálenosť Louinho života však skončí v momente, keď sa dozvie že bistro sa zatvára, a ona teda príde o prácu. Niekde by to možno nebol až taký veľký problém, no Louin plat držal rodinu ako-tak nad vodou. Fabrika, v ktorej pracuje jej otec vyhlásila prepúšťanie, sestra pracuje v kvetinárstve za minimálnu mzdu a mama sa doma stará o vnuka a starého otca. Takže Lou nemôže dlho zaháľať, a musí si nájsť prácu..
Willova mama, známa sudkyňa, hľadá synovi opatrovateľku, alebo, lepšie povedané, dennú spoločnosť. Lou hľadá prácu. Napriek tomu, že nemá žiadne skúsenosti s ľuďmi na vozíčku, nerada sa stará o vlastného starého otca, bojí sa, že bude musieť asistovať aj pri intímnejších denných momentoch..napriek tomu všetkému ide na pohovor, a Willova odmeraná a neosobná matka zverí svojho syna na celých šesť mesiacov do rúk bývalej servírke v bistre.
Ak ste si mysleli, že Lou a Will sa na seba pozrú, a láska na prvý pohľad je na svete, ste mimo. Willa nová spoločnosť nezaujíma, je odmeraný, priam odporný a strpčuje Lou život ako sa len dá. Dokonca až tak, že napriek zlej finančnej situácii doma, chce dať Lou Willovi po dvoch týždňoch košom. K jej odhodlaniu odísť prispeje aj rozhovor Willovej matky a sestry, ktorý nebol určený pre jej uši. Avšak prvý úprimný rozhovor s Willovou matkou úplne zmení jej pohľad na situáciu. Lou sa konečne dozvie, prečo má jej zmluva platnosť len šesť mesiacov. Pol roka. To je čas, ktorý Will sľúbil rodine. Čas, v ktorom má prehodnotiť svoje rozhodnutie odcestovať do Švajčiarska a podstúpiť eutanáziu v celosvetovo známom centre Dignitas.
Čo všetko sa dá podniknúť za šesť mesiacov, ak ste na vozíčku, a nemáte chuť nič podnikať? Na túto otázku hľadá odpovede práve Lou. Je odhodlaná zmeniť Willovo rozhodnutie a ukázať mu, že aj napriek postihnutiu je život cenný a dá sa žiť. A čo sa stane, ak sa človek odmeraný a plný trpkosti začne viac smiať, komunikovať, a ak si jeho opatrovateľka a spoločníčka už pomaly nevie predstaviť deň strávený bez neho?
Jojo Moyesová odviedla neskutočne dobrú prácu. Predtým ako som ťa poznala nie je tuctový romantický príbeh, ktorý prečítate a zabudnete naň. Ono to v podstate ani nie je také romantické. Minimálne keď sa nad tým zamyslíte, romantiku tam veru ťažko nájdete. A že naň nezabudnete, to je takmer isté. Napriek ťažkej téme je v knihe veľa vtipných scén, ktoré pochmúrnu tému trochu nadľahčujú, a pomáhajú preniknúť ďalej. Nestáva sa to často, ale svedčí to o skvelom štýle autorky - príbeh je nepredvídateľný, núti vás rozmýšľať o tom, aké to môže všetko asi byť, rozhodovať o svojom živote. Nie v zmysle na ktorú výšku pôjdem, ale či budem žiť, alebo nie. Ťažko sa o tom píše a ťažko sa o tom aj premýšľa, no Moyesovej sa predsa podarilo dať na papier krásne vyrozprávaný pohľad na túto tému, s viac než sympatickými hrdinami.
Odporúčam tiež rozhovor s autorkou Jojo Moyes (nielen) o knihe Predtým ako som ťa poznala. Dozviete sa v ňom napríklad aj to, že pri písaní sa inšpirovala príbehom mladého amerického hráča rugby, ktorý ostal po nehode ochrnutý, a prosil rodičov aby ho vzali do Švajčiarska. Ďalšou zaujímavou info je odkúpenie práv na filmovú adaptáciu knihy spoločnosťou MGM (Metro-Goldwyn-Mayer), Mená spomenuté pre rolu Lou sú Jennifer Lawrence alebo Carey Mulligan. Willa by mohol hrať Michael Fassbender, ale Jojo by sa páčil aj Ryan Gosling.
Menovky:Knihy,Recenzie | 0
komentárov
utorok 2. júla 2013

Originálny názov: The Edge of Never
Formát: brožovaná väzba, 426 strán
Formát: brožovaná väzba, 426 strán
Rok vydania: 2012
Anotácia: Dvadsaťročná Camryn Bennett je presvedčená o tom, že vie, kam jej život smeruje. Avšak po divokej noci v najlepšom klube v Releigh, Severnej Karolíne, šokuje každého, vrátane seba. Rozhodne sa opustiť jediný život, ktorý pozná, a začať sama, svoj vlastný život na vlastnú päsť. Len s peňaženkou a kabelkou nasadne na autobus, pripravená nájsť samu seba. Namiesto toho nájde Andrewa Perisha.
Sexy a zábavný, Andrew žije svoj život tak, akoby sa už ďalšieho dňa ani nemal dožiť. Camryn pod jeho vplyvom robí také veci, o ktorých by si nikdy nemyslela, že na ne má dosť odvahy. Ukáže jej, ako sa postaviť svojim najhlbším a najtajnejším túžbam. Čoskoro sa stane centrom jej nového života, ťahajúc z nej lásku, túžbu, a teda emócie, o ktorých netušila, že ich ešte niekedy pocíti. V Andrewovi je však niečo viac, než si Camryn uvedomuje. Spojí ich jeho tajomstvo, alebo ich navždy zničí? (vlastný preklad, originál nájdete napríklad na goodreads)
Recenzia:
Žiť naplno - to je to, k čomu sa Camryn doma nedokáže dopracovať. V skutočnosti sa veľmi nie je čomu čudovať, posledný rok nemala vôbec ľahký. Má však Natalie, poriadne odviazanú najlepšiu priateľku, ktorá sa vždy snaží dodať Cam energiu a lepšiu náladu. Po jednom nevydarenom večeri vo vychytenom klube však už Camryn nemá ani priateľku, a ani chuť ostávať na mieste, kde jej všetko pripomína minulosť, a kde len prežíva, ale nežije. Preto hodí do kabelky pár vecí, naplní peňaženku a zrazu stojí na autobusovej stanici. A o chvíľu sedí v autobuse do Idaha.
Potom tu máme o päť rokov staršieho Andrewa. Ten si užíva život plnými dúškami (fú, použiť vo vete také klišé sa mi už dávno nepodarilo!), až kým mu brat z druhej strany USA nezavolá, že ich otec s nádorom na mozgu už dlho žiť nebude. Každý by čakal, že Andrew sadne do lietadla a za dve, tri hodinky bude plakať pri otcovej posteli a počúvať jeho posledné rady do života. Aaaaale nie, to by bolo príliš jednoduché. Andrew si zvolí dlhú-predlhú cestu autobusom, pretože potrebuje premýšľať.
Takže stretnutie prebehne v autobuse. Andrew je potetovaný, otravný (ale sexy) spolucestujúci s hudbou pustenou až príliš nahlas, a Camryn očarujúca, hundrajúca spolucestujúca s drzými poznámkami. Ani jeden z nich sa nechce tým druhým zaoberať až príliš, no ľahké vzájomné podpichovanie a dlhá cesta spravia svoje. Vyzerá to na skvelé „cestovné kamarátstvo“, jeden o druhom sa postupne dozvedajú trochu viac, aj keď obaja si svoje zásadné tajomstvá nechávajú hlboko ukryté.
Musím povedať, že celé cestovanie autobusom bolo celkom pútavé. Žiadne zdĺhavé opisy prostredia za oknom, len Cam a Andrew. Vývoj priateľstva sa dá krásne odsledovať vďaka ich rozhovorom a otázkam, ktoré si navzájom kladú. Obaja sa chcú dozvedieť čo najviac, no autorka nás necháva listovať stále ďalej a ďalej, akoby s nami viedla rozhovor ona. Žiadne extrémne drzé násilné otázky hneď po prvom dni od zoznámenia teda čakať netreba. Oni dokonca spolu dosť dlho v tom autobuse ani nesedia!
Postupne sa však dostávame k momentu, keď Andrew vystupuje na svojej konečnej zastávke a cesty našich hlavných hrdinov by sa mali rozdeliť. Prdlajs! :D Prichádza road trip a „dobrodružstvá na cestách“. Je to mierne zvláštne, keďže sa poznajú dokopy asi štyri dni, vedia o sebe v podstate veľké guľové, no sadnú spolu do auta a idú len-tak-niekam. Ale tak sú dospelí a sme v Amerike, takže to zrejme až tak zvláštne nie je.
Road trip je...vcelku dobrý. Do istej miery si zachováva nenásilnosť a nenútenosť predchádzajúcej autobusovej časti, no samozrejme, časom dôjde k „vzťahovému zlomu“ a objavuje sa klasické klišé „sme spolu, sme šťastní, ale aj tak tu niečo nesedí“. A to sme sa pomaly prepracovali ku koncu, kde prichádza prekvapenie.
The Edge of Never odporúčam. Nie je to úplne najúžasnejšia kniha, no uraziť by nikoho nemala. Redemski sa pohrala s dialógmi a procesom zoznamovania, za čo má u mňa obrovské plus, pretože hoci to zoznamovanie prebehlo v krátkom čase, bolo poriadne rozpracované a počtom strán dlhé (ale skvelé!). Takisto by som zdôraznila to, že príbeh ako taký bol pomerne nepredvídateľný, čo sa už často nestáva. Ale to je možno len môj pocit, takže skúste samy, buď v angličtine, alebo chvíľu počkajte na preklad. :)
Hodnotenie:
Recenzia:
Žiť naplno - to je to, k čomu sa Camryn doma nedokáže dopracovať. V skutočnosti sa veľmi nie je čomu čudovať, posledný rok nemala vôbec ľahký. Má však Natalie, poriadne odviazanú najlepšiu priateľku, ktorá sa vždy snaží dodať Cam energiu a lepšiu náladu. Po jednom nevydarenom večeri vo vychytenom klube však už Camryn nemá ani priateľku, a ani chuť ostávať na mieste, kde jej všetko pripomína minulosť, a kde len prežíva, ale nežije. Preto hodí do kabelky pár vecí, naplní peňaženku a zrazu stojí na autobusovej stanici. A o chvíľu sedí v autobuse do Idaha.
Potom tu máme o päť rokov staršieho Andrewa. Ten si užíva život plnými dúškami (fú, použiť vo vete také klišé sa mi už dávno nepodarilo!), až kým mu brat z druhej strany USA nezavolá, že ich otec s nádorom na mozgu už dlho žiť nebude. Každý by čakal, že Andrew sadne do lietadla a za dve, tri hodinky bude plakať pri otcovej posteli a počúvať jeho posledné rady do života. Aaaaale nie, to by bolo príliš jednoduché. Andrew si zvolí dlhú-predlhú cestu autobusom, pretože potrebuje premýšľať. Takže stretnutie prebehne v autobuse. Andrew je potetovaný, otravný (ale sexy) spolucestujúci s hudbou pustenou až príliš nahlas, a Camryn očarujúca, hundrajúca spolucestujúca s drzými poznámkami. Ani jeden z nich sa nechce tým druhým zaoberať až príliš, no ľahké vzájomné podpichovanie a dlhá cesta spravia svoje. Vyzerá to na skvelé „cestovné kamarátstvo“, jeden o druhom sa postupne dozvedajú trochu viac, aj keď obaja si svoje zásadné tajomstvá nechávajú hlboko ukryté.
Musím povedať, že celé cestovanie autobusom bolo celkom pútavé. Žiadne zdĺhavé opisy prostredia za oknom, len Cam a Andrew. Vývoj priateľstva sa dá krásne odsledovať vďaka ich rozhovorom a otázkam, ktoré si navzájom kladú. Obaja sa chcú dozvedieť čo najviac, no autorka nás necháva listovať stále ďalej a ďalej, akoby s nami viedla rozhovor ona. Žiadne extrémne drzé násilné otázky hneď po prvom dni od zoznámenia teda čakať netreba. Oni dokonca spolu dosť dlho v tom autobuse ani nesedia!
Postupne sa však dostávame k momentu, keď Andrew vystupuje na svojej konečnej zastávke a cesty našich hlavných hrdinov by sa mali rozdeliť. Prdlajs! :D Prichádza road trip a „dobrodružstvá na cestách“. Je to mierne zvláštne, keďže sa poznajú dokopy asi štyri dni, vedia o sebe v podstate veľké guľové, no sadnú spolu do auta a idú len-tak-niekam. Ale tak sú dospelí a sme v Amerike, takže to zrejme až tak zvláštne nie je.
Road trip je...vcelku dobrý. Do istej miery si zachováva nenásilnosť a nenútenosť predchádzajúcej autobusovej časti, no samozrejme, časom dôjde k „vzťahovému zlomu“ a objavuje sa klasické klišé „sme spolu, sme šťastní, ale aj tak tu niečo nesedí“. A to sme sa pomaly prepracovali ku koncu, kde prichádza prekvapenie.
The Edge of Never odporúčam. Nie je to úplne najúžasnejšia kniha, no uraziť by nikoho nemala. Redemski sa pohrala s dialógmi a procesom zoznamovania, za čo má u mňa obrovské plus, pretože hoci to zoznamovanie prebehlo v krátkom čase, bolo poriadne rozpracované a počtom strán dlhé (ale skvelé!). Takisto by som zdôraznila to, že príbeh ako taký bol pomerne nepredvídateľný, čo sa už často nestáva. Ale to je možno len môj pocit, takže skúste samy, buď v angličtine, alebo chvíľu počkajte na preklad. :)
Hodnotenie:
Menovky:Knihy,Recenzie | 2
komentárov
sobota 29. júna 2013
Vydavateľ: St. Martin's Griffin
Anotácia: Trinásťročná Kyra vyrastala v izolovanej komunite bez spochybňovania toho, že jej otec má tri manželky, a ona má dvadsať bratov a sestier, s dvomi ďalšími na ceste. Taká je bežná realita tohto spôsobu života, ak nepočítate Kyrine tajné návštevy knižnice na kolesách a čítanie zakázaných kníh, alebo Joshuu, chlapca o ktorom tajne dúfa, že si ju vyberie za manželku.
Avšak keď sa Prorok rozhodne, že si musí vziať šesťdesiatročného strýka, ktorý už má šesť žien, Kyra si musí vybrať a čeliť násiliu a vlastnému strachu zo straty rodiny. (vlastný preklad, originál nájdete napríklad na goodreads)
Recenzia:
Kyra má otca, tri matky, a dobrú dvadsiatku súrodencov. Nič z toho sa v jej svete nepovažuje za čudné. Spolu s ďalšími rodinami žije v uzavretej polygamnej spoločnosti, ktorá je riadená náboženskými fanatikmi. Ženy majú pramálo práv, a určite medzi ne nepatrí právo vybrať si manžela. Naopak, muž si vyberať môže aj viackrát . Ak chce ísť do Neba, musí mať najmenej tri manželky. A ich úlohou nie je nič iné, len slepo poslúchať, rodiť a starať sa o domácnosť. A pôrod v prostredí, ktoré neuznáva lieky či nemocnice, len božiu vôľu, sa niekedy môže poriadne skomplikovať. Deti s mentálnymi/fyzickými nedostatkami si tu svoje miesto nenájdu. Takisto tu miesto nemajú ani knihy. Okrem Biblie, samozrejme.
To všetko by bolo na pomery v ktorých Kyra žije celkom v poriadku. Má 14 rokov a teda je najstaršou dcérou Matky Sarah. Nepozná svet tam vonku, vie len že ak sa bude vyhýbať pokušeniam Satana, všetko bude v poriadku. Avšak ona sa im až tak veľmi nevyhýba. Má svoj obľúbený strom, na ktorom sa rada skrýva a číta. Nie Bibliu. Iné knihy. Aj Harryho Pottera. Aby toho pokušenia nebolo málo, máme tu aj tajné stretnutia s Joshuom, ktorý sa blíži k veku, v ktorom si muž musí vybrať prvú manželku. Vzájomná láska však v tejto spoločnosti príliš podporovaná nie je.
Šok však nastáva vo chvíli, keď domácnosť jej Otca navštívi Prorok. Kyrina rodina pevne verí, že prišiel Otca povýšiť medzi svojich učeníkov. Prorok však namiesto toho oznámi, že Boh mu zoslal vidinu, v ktorej určil Kyre manžela. Tým je strýko Hyrum, vyše 60 ročný chlap, člen rodiny, brat jej otca, ktorý už má pár manželiek (rozumej 6).
Kyrin budúci zväzok s mužom, ktorý je od nej o polstoročie starší, ku ktorému nič necíti, a ktorý je jej pokrvným príbuzným, sa stáva hlavným problémom celého príbehu. Napriek tomu, že je to vôľa božia, Kyra odporuje. Kyrina snaha o zvrátenie svojho osudu sa však mimo okruhu jej najbližších nestretáva s porozumením. Zhrňme si to, aké má Kyra možnosti? Vydať sa za strýka a rodiť jeho deti, alebo ujsť, riskovať dolapenie a následné zabitie. Svoju rodinu má rada, a jedna jej časť ju opustiť nechce, no vydať sa za strýka a trpieť jej tiež nie je po vôli.
The Chosen One je niečo iné, než na čo sme zvyknutí. Už samotná polygamná spoločnosť, ktorá je v príbehu rozprávanom z Kyrinho pohľadu braná ako niečo prirodzené a jasné, je od tej našej taká rozdielna, že sa vám niekedy zdá, akoby to bol absolútne iný, vymyslený, svet. Potom si však poviete, že predsa ono to nie je až také vzdialené..polygamia vo svojej základnej forme predsa bežne funguje vo viacerých krajinách. Keď k tomu pridáte ženy bez práv, žiadne knihy, nedostupná zdravotná starostlivosť.. Uf, to je už celkom tvrdý oriešok. Prostredie je opísané aj vďaka priamemu pohľadu jeho obyvateľky úplne uveriteľne a skutočne, čo je v istých momentoch až trochu traumatizujúce. Začnete si klásť otázky typu „Je to možné?/Ako môžu vykladať Bibliu takto?/Existuje takáto spoločnosť aj v skutočnosti?“. A hlavná otázka, čo bude s Kyrou? Ujde/neujde, prežije/zomrie? Má malé dievča bez práv nejakú šancu na svoj vlastný život, keď je okolo neho tak veľa mocných mužov, ktorý majú právo ovládať ju?
Hodnotenie:
Menovky:Knihy,Recenzie | 1 komentárov
streda 12. júna 2013
Takmer tri mesiace! Dosť dlhá pauza, ktorá sa už snáď opakovať nebude. Možno tak o dva roky, keď budem písať diplomovku a budem sa pripravovať na magisterské štátnice. :)
Napriek všetkým možným komplikáciám (napr. preklep na doskách bakalárky dva dni pred odovzdaním) sa však znovu hlásim do blogovej služby, a neskutočne sa teším z toho, že môžem konečne znovu čítať to čo chcem (väčšinou)! Ale aby som bola presná, ani aktívne písanie bakalárky o Troch gaštanových koňoch, či príprava na štátnice mi v čítaní tak úplne nezabránili. Našli sa momenty keď som nutne potrebovala zmenu, a siahla som po:
Katja Millay - The Sea of Tranquility
Mary E. Pearson - The Adoration of Jenna Fox
Gemma Malley - Zrodení pre smrť
Jamie Mcguire - Beautiful Disaster
Tammara Webber - Easy
Ilona Andrews - Magic Bleeds (Kate Daniels 4)
Ilona Andrews - Magic Slays (Kate Daniels 5)
Abbi Glines - Breathe
Cora Carmack - Losing It
Chelsea M. Cameron - My Favourite Mistake
S. C. Stephens - Thoughtless, Effortless, Reckless (trilógia)
Nyrae Dawn - Charade
Bolo to väčšinou večerné až nočné čítanie z môjho milého Kindla, ktorý sa tak po dlhom čase tešil z opätovného používania. Spomedzi týchto kníh za TOP považujem najmä prvotinu Katje Millay, v tesnom závese sú Losing It, My Favourite Mistake a Charade. Na tieto sa tu v priebehu leta určite objavia aj recenzie.
A moje plány na leto? Začínam ich realizovať už tento týždeň, chystám sa navštíviť jedného rozkošného mopslíka, ktorého chcem spoznať už dva roky, no zatiaľ poznám len jeho majiteľku. :D (Tiež by som rada spoznala trochu väčšieho psa vo Zvolene a zajaca v Prievidzi!)
Inak mi úplne stačí oddych, knihy, seriály a vonkajšie teploty pod 30°C!
(Ako sa tak nato pozerám, blog bude potrebovať nové pozadie...šálka so sobmi položená v snehu je už asi trochu neaktuálna.)
(Ako sa tak nato pozerám, blog bude potrebovať nové pozadie...šálka so sobmi položená v snehu je už asi trochu neaktuálna.)
Menovky:Mesačné zhrnutie | 1 komentárov
nedeľa 31. marca 2013
Je to oficiálne, blog Teaspoon of Words oslavuje tretí mesiac svojej existencie. Musím sa však priznať, že marec v mojom podaní ako mesiac knihy veľmi nevyzeral. Prečítala som toho žalostne málo, na blog som prispela len minimálne..smutné. No verím, že mi to odpustíte, keď vám prezradím, že práca na mojej bakalárke sa blíži ku koncu (čo znamená, že tento mesiac som sa nad sebou zamyslela a poriadne som zamakala na tom, na čom som mala).
Napriek mojej minimálnej blogovej aktivite stúpol počet nasledovateľov z februárových 14 na dnešných 17, čo ma prekvapilo, potešilo a povzbudilo (ďakujem!). Taktiež počet návštev blogu prekročil čarovnú tisícku (momentálne to je niekde okolo 1150 návštev), čo je aca-amazing (Pitch Perfect dokážem pozerať dokolečka dokola).
A ak mám prejsť ku knihám...na svoje pomery som toho prečítala málo, a zo svojich plánov na čítanie som sa nakoniec nedostala k ničomu. Čo už, stáva sa. Snáď to v najbližšej budúcnosti dobehnem. :)

Prírastky v mojej knižnici

Prírastky v mojej knižnici
...kúpila som si: Na vine sú hviezdy (John Green)
...vyhrala som: Legenda (Marie Lu), záložka a tričko Na vine sú hviezdy (tričko ostalo na intráku, nafotím inokedy)
Zoznam kníh, ktoré som v marci prečítala:
John Green - Na vine sú hviezdy
Plány na apríl:
odovzdať bakalárku, prečítať čo som ešte neprečítala..teda všetko z minulého mesiaca...
odovzdať bakalárku, prečítať čo som ešte neprečítala..teda všetko z minulého mesiaca...
Menovky:Mesačné zhrnutie | 1 komentárov
Prihlásiť na odber:
Príspevky
(Atom)
Menu
Používa službu Blogger.
Menovky
- Knihy (29)
- Mesačné zhrnutie (6)
- Recenzie (23)
Nasledovatelia
Zobrazenia blogu
Archív blogu
Navštívte aj..
-
-
-
-
Smer Portugalsko - časť prvápred 8 rokmi
-
-
3+3 zaujímavých tipov na letné čítaniepred 11 rokmi
-
-
RECENZIA : Sempre - Navždy J.M. Darhowerovápred 11 rokmi
-














